Píše analytik Siete Martin Dubéci
V utorok zverejnila predsedníčka senátneho výboru pre spravodajské služby päťstostranový súhrn vyšetrovania detenčného programu CIA. Správa detailne opisuje vypočúvacie praktiky spravodajskej služby, vyhodnocuje ich efektivitu a analyzuje spôsob, ktorým sa CIA vyhýbala informovaniu vedenia exekutívy a kontrolných orgánov Kongresu o svojich aktivitách.
V roku 2011 unikol na verejnosť spis Gorila. Ten mal opisovať systematické zneužívanie verejných prostriedkov a tunelovanie štátu. Zároveň je aj svedectvom o neschopnosti spravodajskej služby efektívne posunúť tieto informácie zodpovedným orgánom, o politických tlakoch a v konečnom dôsledku o nelegálnom využívaní informačno-technických prostriedkov a úniku spravodajských materiálov so zásadným spoločenským dosahom.
Ak by sa dnes rozhodol volený zástupca ľudu so všetkým svojím ústavným postavením pustiť sa do spätného vyšetrovania toho, čo sa udialo alebo by si predsavzal, že svojou prácou by podobnému excesu zabránil, ďaleko nezájde.
Bezzubý parlament
Kontrolu spravodajských služieb na Slovensku formálne vykonáva parlament a jeho osobitné výbory. Reálna kontrola by sa mala zamerať na tri oblasti. Efektivitu aktivít, nakladanie s peniazmi a dodržiavanie zákona. Vo všetkých oblastiach ťahajú naši poslanci za kratší koniec.
Spravodajské služby majú zo zákona svoje úlohy, ktoré realizujú v aktuálnom kontexte. Štandardne by členovia výboru mali mať predstavu o tom, či sa im ich darí plniť, alebo či, naopak, zlyhávajú. Tu nastáva nezdravá kombinácia priamej podriadenosti spravodajských služieb politikom (premiér a minister obrany) a parlamentného systému, ktorý produkuje parlamentnú väčšinu lojálnu exekutíve.
