Píše Peter Singer,
profesor bioetiky na Princetonskej univerzite
Nikdy sa nedozvieme, koľkým Američanom zachránila život neochota vlády zaplatiť za ich v minulosti zajatých spoluobčanov. Naopak, tie vlády, ktoré výkupné platia, síce zachránia zopár jednotlivcov, ale riziku vystavujú mnohých iných.
Každý, kto sa nestotožňuje s ideológiou Islamského štátu v Iraku a Sýrii, bude pravdepodobne súhlasiť s tým, že je odsúdeniahodné, keď stúpenci tohto zoskupenia stínajú niektorých rukojemníkov. Ešte kontroverznejšie sú však tajné rozhodnutia európskych vlád platiť týmto skupinám výkupné za prepustenie svojich občanov.
Hoci rukojemníci Islamského štátu pochádzali z niekoľkých krajín, radikáli zatiaľ usmrtili iba zajatcov zo Spojených štátov a z Veľkej Británie. Jediným európskym rukojemníkom, ktorý bol údajne priamo popravený Islamským štátom, je Rus Sergej Gorbunov, ale o tomto mužovi nie je veľa známe. Na verejnosti nevystúpil žiadny jeho priateľ alebo príbuzný a videozáznam jeho úmrtia nebol zverejnený. Ruskí predstavitelia dali verejne najavo pochybnosti, či ide vôbec o ruského občana.
Na druhej strane Islamský štát prepustil 15 rukojemníkov, okrem iného občanov Talianska, Francúzska, Švajčiarska, Dánska a Španielska.
58 miliónov dolárov
Rukmini Callimachiová vysvetlila toto rozdielne zaobchádzanie v denníku New York Times. Americká a britská vláda zastávajú dlhodobú politiku odmietania platiť výkupné teroristickým organizáciám. Keď navyše Michael Foley, brat jedného z rukojemníkov Jamesa Foleyho, dostal žiadosť o výkupné, FBI ho varovala, že podľa amerických zákonov je vyplácanie peňazí teroristom trestným činom. Foleyho neskôr usmrtili.
Naproti tomu niekoľko európskych vlád javí už viac ako desať rokov ochotu platiť za prepustenie svojich občanov teroristom milióny eur, prípadne sprostredkovávajú platbu výkupného príbuznými a priateľmi rukojemníkov. Robia tak bez ohľadu na jednomyseľné schválenie januárovej rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov, ktorá sa stavia proti takýmto platbám výkupného, a na podobnú deklaráciu prijatú na minuloročnom summite G8 - k tej sa pritom pripojilo aj niekoľko vlád, ktoré teroristom dodnes platia.
Francúzsko podľa Callimachiovej zaplatilo na výkupnom viac než ktorýkoľvek iný štát - od roku 2008 celkovo 58 miliónov dolárov vrátane minuloročnej jednorazovej platby 40 miliónov dolárov za štyroch francúzskych občanov zajatých v Mali.
Francúzska politika sa však možno mení. Potom, čo sa Francúzsko v septembri 2014 zúčastnilo na leteckých úderoch proti Islamskému štátu, zajala jedna alžírska džihádistická skupina francúzskeho turistu Hervého Gourdela a pohrozila jeho usmrtením, ak sa Francúzsko nezriekne účasti na bojových operáciách. Tentoraz Paríž necúvol, pričom premiér Manuel Valls vyhlásil, že ustúpiť napríklad len o piaď by znamenalo vložiť víťazstvo do rúk ozbrojených radikálov. Gourdela popravili.