Korupcia na Slovensku niekedy pripomína samoobnoviteľné zdroje energie – nezáleží, koľko škandálov krajina vyprodukuje, naši politickí lídri, podobne ako vietor či slnko, stále dokážu generovať nové.
Prečo sme takí požehnaní, kým iné krajiny nie?
Pri hľadaní odpovede pomôže preskúmanie zdravotníckeho škandálu z Ontária v Kanade v roku 2009. Zistilo sa vtedy, že verejná regionálna zdravotnícka agentúra eHealth premrhala od roku 2000 vyše miliardy dolárov (700 miliónov eur) daňových poplatníkov pri uzatváraní kontraktov bez súťaží a následne sa snažila zabrániť v preskúmavaní svojich aktivít.
Ukázalo sa, že eHealth mal len 30 zamestnancov, ale tristo externým dodávateľom služieb platil denne až 2700 dolárov (dvetisíc eur). Väčšina z nich bola vybraná bez súťaže a mali blízko k lokálnej liberálnej vláde. Žili si na vysokej nohe a účtovali si pritom stovky nezmyselných položiek, ako boli šálky čaju či konzultačné hodiny cestou domov metrom.
Až doteraz to nie je nič, čo by Slovákov prinútilo zdvihnúť obočie.
Politická nominantka v eHealth, ktorá zneužila svoje právomoci na obohacovanie kamarátov, bola prepustená, minister zdravotníctva a jeho šéfporadca rezignovali. Z pohľadu politického zúčtovania vychádza Slovensko po ostatnom zdravotníckom škandále z porovnania dobre – o miesto prišli Paška, Zvolenská, Zmajkovičová, štyria riaditelia nemocníc a vedúci služobného úradu na ministerstve.
No keď sa ontárijskému škandálu prizrieme bližšie, nájdeme niekoľko dôležitých rozdielov.
