Nevieme, a ako to v podobných prípadoch často býva, opäť sa možno ani nikdy nedozvieme, či bol ozbrojenec držiaci rukojemníkov v kaviarni v Sydney islamským fundamentalistom, alebo len frustrovaným podvodníkom a psychopatom, u ktorého je pôvod vedľajší. Obe varianty sa tiež vôbec nevylučujú, frustrácia a duševná porucha môžu človeka ľahko priviesť k fanatizmu a k tomu, že si začne pre vlastné činy hľadať nejaké „vznešenejšie“ ideologické ospravedlnenie.
To však nič nemení na tom, že strach z prijímania najmä islamských utečencov má určité opodstatnenie. Naozaj je tu hrozba, že do vyspelej demokratickej spoločnosti prídu ľudia, ktorí budú mať problém sa jej prispôsobiť, úspešne sa v nej uplatniť a vlastný neúspech v nich po čase vzbudí nenávisť k prostrediu a civilizácii, do ktorej prišli.
