V tomto roku sa začali prenášať kompetencie na samosprávy, a to zďaleka nielen na krajské. Obce získavajú na význame a oveľa viac ako doteraz budú zasahovať do vecí verejných. Napriek tomu sa občan naďalej správa tak, ako keby sa politika a jeho blahobyt tvorili len a len v Bratislave a aj to len na dvoch adresách - na Námestí slobody, kde sídli Úrad vlády, a na Námestí A. Dubčeka, kde sa schvaľujú zákony. Okrem toho si mnohé strany nestihli všimnúť to, na čo boli upozorňované počas celej kampane: neštandardné koalície sú výpoveďou nie o hodnotách, ale skôr o válovoch.
Kým SDKÚ získala v Trenčíne, bašte HZDS, u mestských voličov si príliš nepolepšila - a to je vraj typická mestská strana. A SMK? Je zaujímavé sledovať, ako dopadli voľby v južných okresoch, veď „kulisy“ k predvolebnej kampani dodávala doslova hystéria okolo krajanského zákona. SMK mala svojich oficiálnych kandidátov - celkom úspešných, ale aj neoficiálnych. Tých, ktorých úlohou bolo vytvoriť podmienky na generačné alebo orientačné zmeny v silných a vo veľmi silných regiónoch. Tam, kde sa rozhodovalo medzi oficiálnym kandidátom SMK skôr z konzervatívno-národného krídla a protikandidátom skôr z krídla liberálneho, kandidujúcim v nezávislom tričku, zvíťazil ten prvý. Ľudia jednoducho verili strane. V období, keď sa skloňuje krajanský zákon vo všetkých pádoch a keď liberálny šéf ešte liberálnejšej vládnej strany hovorí o protiopatreniach (svedkami jedného sme boli v prípade návrhu KDH vlani), maďarský volič sa rozhodol pre doterajšie štruktúry a konzervatívno-národné krídlo SMK si potvrdilo silu a vplyv ešte aj volebným mandátom. A to nie je dobrá správa pre zmeny v strane, ale nie je to dobrá správa ani do veľkej politiky.
