Odkedy ruská propaganda obviňuje Európu z dekadencie – veď po tunajších bulvároch sa prechádzajú nebezpečné, bradaté krásavice – rozmýšľam o európskych hodnotách. Môj starý otec bol asi europafilom, keď svojho prvorodeného nechal pokrstiť na Aurela, ako keby imperátor a mysliteľ Marcus Aurelius, ktorý dobyl Trenčín, bol naším predkom. Pritom sa ten ako dobrý Európan preslávil nielen filozofiou, ale aj drancovaním rímskych provincií. Zato Turek Omar sa o Trenčín zaslúžil konštruktívnejšie - vykopal na hrade studňu. Lenže Turkov sme nepovažovali za Európanov. Keď konzultujem slovenský folklór, tak len kradli chlapcov a vychovávali z nich krutých janičiarov na dobytie Európy.
Prvá Turkyňa, ktorú som spoznala, bola Nilgün, študovala so mnou na Bazilejskej univerzite, generálska dcéra z Izmiru, ateistka, európsky analyticky mysliaca a zároveň eroticky slobodná, tak ako to bolo trendom v 70. rokoch. Prevrátila stereotyp južného milenca geograficky na hlavu. Podľa jej empirických štúdií v európskom rankingu viedli Holanďania. Nilgün podľa všetkého milovala Európu.