Kto od výročnej veľkej tlačovky Putina očakával, že pod tlakom rachitického rubľa ukáže aspoň náznaky odmäku v otázke Ukrajiny a vzťahu k Západu, musel byť sklamaný. Spokojní môžu byť akurát priatelia konšpiračných teórií, ktorým Putin potvrdil domnienku, že za ruskou krízou sú úklady Západu, lebo „by najradšej medveďa pripútal k reťazi, aby mu potom mohli vytrhať zuby a pazúry“.
Pozícia, ktorú držal – pokiaľ sa k téme vracala reč – celé tri hodiny, je takto akoby posolstvom do Bruselu, že nový balík sankcií, čo lídri práve schválili, nebol unáhlený či akosi nenáležitý, keďže Rusko sa i bez nich dosť trápi. (Symbolických sankcií, dodajme, keďže na Kryme by dnes investoval len čistý blázon.)
Akokoľvek novinári napínali uši, vo vyjadreniach Putina nezaznamenali žiadny posun, ktorý by oprávňoval na optimizmus, že napríklad otázku Donbas-Luhanska sa podarí rozpliesť aspoň cez zimu.
