Moja priateľka si postavila doma oltár s fotkou jednoduchej indickej ženy v pokročilom veku. Je to Amma, putujúca už roky po svete a objímajúca každého, kto sa postaví do radu na skromnú porciu blaženého splynutia s pramatkou. A detí neubúda - takto Amma nazýva často prešedivených túliacich sa do jej náručia.
Po jej boku stoja svalnatí pomocníci, ktorí po niekoľkých sekundách odtrhnú láskychtivých od vzácnej hrude, neustále mokrej od potu blížnych a hodia ich späť do davu.
Deň a noc trpezlivo čakajú tisíce v preplnených sálach a zdá sa, že ani trochu im nie je ľúto pozemšťanky, ktorú od namáhavej sedavej činnosti chronicky bolia kolená. Pri brieždení ťažkopádne vstane, podopieraná svojimi vyvolenými opustí Švajčiarsko a pokračuje vo svojej misii v Taliansku, Nemecku, vo Francúzsku, v Spojených štátoch, Japonsku, Austrálii, atď.
