Krátko po tom, čo sa po Kryme a po Donbase začali pohybovať zelení mužíčkovia a Moskva ešte tvrdila, že s nimi nič nemá, pokarhal ju americký minister zahraničia John Kerry slovami, že sa v 21. storočí nemôže správať podľa spôsobov z 19. storočia. Keď potom začali džihádisti z Islamského štátu zaberať čoraz väčšie územie v Iraku a v Sýrii, vyhlásili kalifát, začali podrezávať hrdlá a zotročovať ženy, alebo keď brunejský sultán znovu zaviedol kameňovanie, zo Západu sa jednohlasne ozývalo, že je to návrat do stredoveku.
Obe tvrdenia znejú efektne, ale tiež zakrývajú skutočnosť. Napríklad, že metódy 19. storočia používali agresori aj v 20. storočí a občas ich aplikovali oveľa krvavejšie, alebo, že niektoré nepekné veci ako podrezávanie, kameňovanie, mučenie či otroctvo nielenže pochádzajú z ešte starších čias než je stredovek, ale tiež, že dnes nejde o návrat k niečomu prekonanému, ale o to, že tieto kruté spôsoby kontinuálne pretrvali až do dnešných čias, len ich nebolo tak vidieť.
