Čaká nás rok bez volieb, ale neznamená to, že sa budeme nudiť.
Píše politológ Michal Cirner
Po supervolebnom roku nás čaká rok predvolebný. Oddýchneme si od návštev volebných miestností a voliť sa bude ako možné prekvapenie maximálne tak šéf NKÚ, aj to poslancami parlamentu a nie pospolitým ľudom.
Posledného mohykána (nominovaného oficiálne ešte HZDS) azda vystrieda matador iný a verte-neverte, bol by to viac ako statočný „comeback“ Pavla Hrušovského, podľa hesla: vyhodia ma dverami, vojdem oknom.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Každý deň Vianoce?
Pravda, čaká nás i jedno referendum. Na internete to bude vojna aliancií križiakov a dúhového spoločenstva, ale nebojte sa. Doprava v deň referenda neskolabuje pre zástupy ľudí, ktorí sa budú ponáhľať vyjadriť svoje áno alebo nie. História slovenských referend nás totiž poučila, že poznáme len tri druhy referend: neúspešné, zmarené a len tak-tak úspešné, ale s pomocou takmer celého vtedajšieho politického spektra od Mečiara až po Dzurindu.
Počkáme si teda na ďalší prívlastok – že by zbytočné? Nepredbiehajme, v predvolebnom roku žiadna iniciatíva nie je zbytočná. Najmä tá zo strany politikov. Tí, čo držia opraty, nám začnú servírovať vianočné (sociálne) balíčky počas celého roka, po ďalších Vianociach ešte intenzívnejšie ako predtým, lebo v politickom kalendári sa Nový rok začína až po parlamentných voľbách a to bude v marci 2016. Dovtedy tu budú skoro každý deň Vianoce. Tí, čo opraty od vreca darčekov alebo zemiakov (záleží od účinnosti marketingu) nedržia, budú ako otravné vianočné reklamy mobilných operátorov. Prestúpte k nám, dáme vám...