Zažili sme olympijské hry v Číne a tvrdý postoj režimu k blogerom, disidentom, Ujgurom či Tibeťanom, nedôstojné protesty proti olympijskému ohňu i pekné dievčatko, ktoré na záverečnom ceremoniáli spievalo hlasom iného, menej pekného dievčaťa. Prežili sme aj megalomanskú olympiádu v Rusku, ktorú je najvýstižnejšie pomenovať ako Putinove olympijské hry v Soči.
Ruský prezident počas nej obmedzil protesty a úrady zatýkali ľudí, pretože nesúhlasili so zákonom proti homosexuálom. Museli sme viesť dlhé diskusie o tom, či olympiády v nedemokratických režimoch treba bojkotovať, či si politika podriaďuje šport a ako autoritatívne režimy využívajú medzinárodné športové udalosti, aby zvýraznili svoju moc a upevnili si postavenie na úkor jednotlivcov. Až potom sa niečo udialo.
