Že nadišiel čas dať bezpečnostným hrozbám takú váhu, aká im prislúcha, je výzva, iste, predovšetkým pre Francúzsko. Parížskemu masakru predsa predchádzali atentáty v Nantes, Dijone a Tours (december).
Reči premiéra Vallsa, ktorý vtedy pálil z voleja, že jednotlivé prípady spolu nesúvisia alebo že teror nemusel byť motívom zločinov, resp. že páchatelia mali zrejme psychické problémy, dáva vraždenie v redakcii Charlie Hebdo tragicky na pravú mieru.
Boli zľahčovaním a nezodpovednosťou, hoci posilnenie policajných hliadok po týchto prípadoch by svedčilo o opaku. Ale nesvedčí. Pred skutočnosťou, že všetky prípady hromadného terorizmu sú, čo pamäť siaha, akosi spojené s islamom, sa po tomto v Paríži už nedá utekať a zahovárať politicky korektnou rečou.
Samozrejme, že drvivá väčšina v Európe žijúcich moslimov sú mierumilovní ľudia, žijú
