Pred takmer 200 rokmi jeden francúzsky maliar namaľoval obraz, ktorý sa stal známym zobrazením gréckeho básnika Homéra.
Ten na ňom vyzerá ako veľké zviera. Sedí v tieni Panteónu obkolesený svalnatými jedincami v róbach, jeden z nich hrá na harfe.
„Homér bol z tohto pohľadu produktom novej, dynamickej epochy gréckej histórie, keď klíčila kultúra a vznikali politické inštitúcie,“ píše historik Adam Nicolson v novej knihe o Homérovi. „Homér bol produktom konjunktúry.“
Homér bol len idea
Takýto obraz Homéra je nepresný, hovorí Nicolson. Obraz glorifikuje staromódne názory, že Homér bol slepý, negramotný geniálny básnik, ktorý sám stvoril dva z najväčších príbehov v dejinách ľudstva, Odyseu a Iliadu.
Aj keď sa takáto predstava môže zdať príťažlivá, s najväčšou pravdepodobnosťou nie je pravdivá. Homér možno vôbec neexistoval, prinajmenšom, vôbec nebol taký, ako sa často zobrazuje.
