Nová indická vláda stojí pred dilemou, ktorú si sama vyrobila – akej jej predchodkyňa nikdy nemusela čeliť.
Zvolenie Narendru Modiho za premiéra v máji 2014 spočiatku privítal celý svet ako prejav nástupu vlády priaznivejšie naklonenej obchodu v najväčšej demokracii sveta. Investori, povzbudení Modiho protrhovým pozadím - sľuboval „nahradiť byrokraciu červeným kobercom“, vyhlásil, že vláda „nemá s biznisom nič spoločné“ a viedol kampaň so sloganom „Make in India“ - nešetrili chválou a oslavovali ho ako nového mesiáša vývoja.
Modiho reči
Modiho strana Bharatiya Džanata (BJP) získala prvú nadpolovičnú väčšinu v dolnej snemovni parlamentu za štvrťstoročie, čím sa oslobodila spod tlakov a obmedzení koaličnej vlády. Modiho zahraničné cesty priniesli reči o nových obchodných príležitostiach, vlnu zahraničných investícií a spoločných podnikov. Prisľúbil, že zlepší pozíciu Indie vo svetovej správe Doing Business Svetovej banky, zo žalostného 142. miesta prinajmenej na 50.
Takéto reči pokračujú, ale zdajú sa čoraz vzdialenejšie hlavným záujmom BJP. V skutočnosti sa Modi dostal k moci na čele rodiny pravicových organizácií, ktoré prevažne nemajú rovnaké ekonomické priority a ktoré sú posadnuté takzvaným kultúrnym nacionalizmom – čo je v zásade len hinduistický šovinizmus v novom obale.
