Skôr, než zaznie čokoľvek ďalšie, nech padne nasledujúce konštatovanie. Zvolenie Pavla Šajgalíka za predsedu Slovenskej akadémie vied je dobrou správou pre slovenskú vedu.
Je to jeden zo špičkových vedcov, s rokmi skúseností z riadenie ústavu, ktorý sa orientuje nielen v dobrej vede, a vie, ako má vyzerať, ale zároveň sa dokáže pohybovať aj v tých lokálnych nezmysloch, ktoré vedu na Slovensku sprevádzajú.
Lenže už prvé náznaky jeho budúcej vízie prinášajú rozpory. Je milé vysvetľovať, že akadémia musí lepšie komunikovať dnu i von, že musí byť demokratickejšia a transparentnejšia. A že vedci sa musia viac rozprávať o tom, čo a ako idú robiť.
Lenže, ako chceme popri tomto všetkom rozprávaní dosiahnuť, aby bolo niečo riadené ľahko a rozumne v podmienkach, keď do toho procesu bude hovoriť priveľa
