Ilustračná grafika
Po oznámení výsledkov komunálnych volieb sa medzi politickými stranami rozpútala akási súťaž o čo ich „najpriaznivejšie“ vyhodnotenie. Takmer všetky strany tvrdia, že voľby boli pre ne veľmi úspešné, že sa im podarilo presadiť dostatočný počet svojich zástupcov na primátorské, resp. starostovské funkcie alebo za poslancov.
Používaná volebná formula (modifikácia väčšinového systému s viacmandátovými obvodmi), ktorá motivovala politické strany uzatvárať volebné koalície, ako aj nerovnaká váha poslaneckého mandátu z hľadiska volebnej podpory (pre štatistické vykazovanie poslanecké mandáty v zastupiteľstve obce s 20 obyvateľmi av mestskom zastupiteľstve polmiliónovej Bratislavy sú rovnocenné) však žiadajú oveľa detailnejšiu analýzu a vystríhajú pred unáhlenými závermi o tom, ktorá konkrétna strana bola vo voľbách najúspešnejšia. Príkladom podobného unáhleného záveru bolo označenie výsledkov regionálnych volieb 2001niektorými slovenskými médiami za jednoznačné víťazstvo HZDS, ktoré vraj malo predznamenať dokonca aj výhru tohto hnutia vo voľbách do NR SR v roku 2002 a až neskoršia analýza sociológa Vladimíra Krivého, publikovaná v knihe Inštitútu pre verejné otázky Reforma verejnej správy na Slovensku 1998 2002, ukázala, že z hľadiska elektorátnych ziskov boli nespornými víťazmi volieb do samospráv VÚC stredovo-pravicové subjekty. Akurát ich nedostatočná schopnosť kooperovať pri vytváraní koalícií umožnila HZDS transformovať oveľa slabší - než vstredovo-pravicových subjektoch - zisk voličských hlasov do silného postavenia v niektorých regionálnych parlamentoch.
