Varovanie Angely Merkelovej, že do Astany na kus reči o ukrajinskej kríze pôjde iba vtedy, ak uvidí reálnu možnosť dohody, nás vracia – aspoň na chvíľu – z Paríža späť na východ.
Najtvrdšie boje, čo z Donbasu hlásili v posledných dňoch, prudko znižujú vyhliadky stretnutia v tzv. normandskom formáte (Nemecko, Francúzsko, Rusko, Ukrajina).
Niežeby kedykoľvek boli vysoké, to nie. Neslabnúci odpor separatistov však prezrádza pokračujúci angažmán ruskej logistiky a „dobrovoľníkov“, čiže nezmenený kurz Kremľa napriek tomu, že mu kľakla ekonomika, od čoho si mnohí sľubovali, že Putinovi napraví hlavu.
Aj keby sa schôdzka konala (uvidíme vo štvrtok) zo stavu zmrazeného konfliktu, keď deň bojov strieda 24 hodín prímeria, Doneck a okolie nevytrhne.
Hoci prímerie porušujú obe strany – aspoň tak referujú spravodajstvá - podmienka napr. odchodu „nezákonných ozbrojených zoskupení“ z územia Ukrajiny, čo je bod minského memoranda, je pre jednu z nich nesplniteľná.
Toľko vie aj kancelárka, ktorá po Brisbane (G 20) už raz
