Píše ekonóm Vladimír Baláž
z Prognostického ústavu SAV
Podaktorým zostanú len oči pre plač.
S troškou zveličenia môžeme parafrázovať Karla Marxa: Európu obchádza strašidlo komunizmu. Tentoraz si nasadilo masku Alexisa Ciprasa, vodcu gréckej ultraľavicovej strany Syriza.
Cipras sa pasuje za víťaza volieb, ktoré sa v Grécku konajú 25. januára. Voličom sľubuje dve veci.
Po prvé, vyrokuje so zahraničnými veriteľmi jednorazový odpis veľkej časti dlhu, ktorý napuchol na 320 miliárd eur. Prečo nezobrať za precedens rok 1953, keď víťazné mocnosti odpustili Nemecku 50 percent vládneho dlhu pochádzajúceho ešte z prvej svetovej vojny?
A po druhé, skončí s uťahovaním opaskov, škrtaním sociálnych výhod a prepúšťaním v štátnom sektore.
Finančné trhy aj európske politické špičky zareagovali. Objavili sa postoje, že eurozóna je dnes omnoho lepšie pripravená na exit Grécka zo systému spoločnej meny („grexit“) ako pred piatimi rokmi. Keď Grécko nebude plniť podmienky veriteľov, nech sa páči vystúpiť.
Odídu z eurozóny?
Čo by sa stalo, keby Grécko (hocakým spôsobom) opustilo eurozónu? Eurozóna by grexit určite zvládla. Inak by to bolo s Gréckom.
Učebnicové teórie hovoria, že keby Grécko znovu zaviedlo drachmu, jej kurz oproti euru by prudko padol. To by na jednej strane znehodnotilo úspory obyvateľov v bankách, no na druhej strane by lacná drachma podporila exporty a tým aj oživila grécku ekonomiku. Reálny život je omnoho farbistejší ako šedivé teórie.
