Píše publicista Ľubomír Jaško
Neexistuje jedna pravda o februárovom referende. Počet právd o ňom sa rovná počtu účastníkov hlasovania. Napriek tejto rôznorodosti je referendum predovšetkým mobilizáciou romantikov.
Niektoré reklamy idú obzvlášť na nervy. Menia realitu trápnym spôsobom.
Ženy sú dlhonohé dračice. Talian sa rozplýva nad potravinami v nemeckom obchodnom reťazci. Radlera varí dobromyseľný mních z citrónov dopestovaných pod Tatrami a škodovky fičia po alpských serpentínach.
V reklamách je tento gýčový romantizmus odpustiteľný – ide iba o obrázkové dráždenie spotrebiteľa. Horšie je, keď istý druh romantizmu ovplyvňuje veci, v ktorých musí byť realizmus jedinou svätou povinnosťou!
Vzbura proti realite
Referendum má potvrdiť (zachrániť) romantický sen o rodine. Samotní organizátori často a radi vysvetľujú, že ide o úsilie v rovine symbolov a pojmov. Výsledkom nemá byť žiadna technická norma pre život spoločnosti, ale skôr akási verejná viacmiliónová deklarácia kultúrnych vzorcov.
Hlasovanie má vzbudiť túžbu po garantovanom obraze rodiny, ktorá je dvojpohlavná a úplná. Deti sú nevinné a v puberte začínajú klásť prvé nesmelé otázke o ľudskej sexualite. Všetci vospolok čakajú na chvíľu, keď z bilbordu vykročia do skutočného sveta...
Ak chceme byť spravodliví,
