Keď v roku 1956 vo švajčiarskej televízii ukazovali krvavé potlačenie maďarskej revolúcie, ľudia súcitili s Maďarmi. V jednej dedinke manželia zo solidarity dali svojmu novorodenému meno Ivan. Poplietli si totiž Istvána s okupantom. Táto interkultúrna ignorancia, ktorú chlapec dostal do kolísky, sa mu neskôr stala osudnou.
Spočiatku nič nenaznačovalo, že by sa Ivan potreboval vyznať v cudzích krajoch. Mal autistické črty, ale ako učiteľovi matematiky mu to neprekážalo. O to menej vo svete programovania. V rodičovskom dome si založil firmu na počítačové softvéry pre banky a rýchlo zbohatol.
Oženil sa a keďže mal vrodenú empatiu len k číslam, myslel si, že jeho žena, ktorú vo svojej zlatej klietke žiarlivo strážil, je spokojná. Stala sa z nej alkoholička a jemu to dokonca nahrávalo - po piatej už nebola schopná vyjsť z domu. Lenže jedného triezveho rána ho po 20-tich rokoch manželstva opustila a 58-ročný Ivan zostal sám.
