Jonathan Turley je profesorom zákona o verejnom
záujme na Univerzite Georgea Washingtona.
Do hodiny od masakra v sídle novín Charlie Hebdo sa tisícky Parížanov spontánne zhromaždili na Námestí republiky. Pod monumentálnymi sochami predstavujúcimi Slobodu, rovnosť a bratstvo, skandovali „Je suis Charlie!“ (Som Charlie) a „Charlie! Sloboda!“
Bol to vzácny okamih francúzskej jednoty, dojímavý a úprimný.
Zrušte tie zákony
No človek sa mohol právom pýtať, prečo sa tam zhromažďujú. Najväčšia hrozba pre slobodu vo Francúzsku nepochádza od teroristov, ktorí spáchali hrozné zločiny minulý týždeň, ale od samotných Francúzov, ktorí stoja na čele západného sveta pri potláčaní slobody slova.
Ak si totiž Francúzi chcú uctiť pamiatku obetí z Charlie Hebdo, mohli by začať rušiť svoje zákony, ktoré kriminalizujú prejav, čo uráža, hanobí alebo podnecuje nenávisť, diskrimináciu či násilie na základe náboženstva, rasy, etnika, národnosti, postihnutia, pohlavia alebo sexuálnej orientácie.
Tieto zákony sa využívajú na prenasledovanie satirických novín a ich zamestnancov už celé roky. Prejav sa vo Francúzsku podmieňuje tým, že sa používa „zodpovedne“ – čo naznačuje, že to je skôr privilégium než právo pre tých, ktorí majú kontroverzné názory.
Opatrný Chirac
V roku 2006, po tom, čo Charlie Hebdo prevzal karikatúry proroka Mohameda, ktoré sa najprv objavili v dánskych novinách, francúzsky prezident Jacques Chirac odsúdil ich zverejnenie a varoval pred „takými zjavnými provokáciami“.
„Mali by sme sa vyhýbať čomukoľvek, čo môže uraziť vieru iného človeka, zvlášť náboženské presvedčenie,“ povedal. „Sloboda prejavu by sa mala uplatňovať v duchu zodpovednosti.“
Parížska Veľká mešita a Zväz francúzskych islamských organizácií zažalovali noviny za urážku moslimov – zločin, ktorý zahŕňa pokutu do výšky 22 500 eur alebo polročné väzenie. Francúzske súdy napokon rozhodli v prospech Charlie Hebdo. No francúzske nutkanie mať slobodu slova pod kontrolou odvtedy len vzrástlo.
Prípady sú to rozsiahle a bizarné. Napríklad v roku 2008 usvedčili Brigitte Bardotovú, že napísala list vtedajšiemu ministrovi vnútra Nicolasovi Sarkozymu o tom, ako moslimovia a homosexuáli ničia Francúzsko.
V roku 2011 uznali módneho návrhára Johna Galliana za vinného, pretože mal antisemitské poznámky proti najmenej trom ľuďom v parížskej kaviarni. V roku 2012 vláda kriminalizovala popieranie arménskej genocídy (tento zákon neskôr
