Tvorivý akt sa začína improvizáciou, hovorí Daniel Pastirčák v knihe Boží strom zla, ktorú vlani vydal spoločne s Josefom Sýkorom – a obaja autori čítajú Bibliu tak objavne, že sa ich knižkou nadchne aj každý agnostik, ktorý má rád nielen krásu básnickej metafory, ale aj metodickú dôkladnosť detektívky.
Veď Josef Sýkora svoje tvrdenie, že „první prolití krve v biblickém příběhu se děje Boží rukou,“ vie aj dokázať: Len čo zistí, že figové listy nie sú dosť kvalitné, „aby dlouhodobě někoho ošatily... Bůh učiní kožené suknice a muže a ženu jimi přioděje“. No kde Boh vezme kožu na suknice? A sme pri prvej vražde živého tvora. Nespáchal ju Kain, ale Boh...
Zlo dalo o sebe vedieť aj v januári 2015 nezmyselným vraždením v Paríži. A dobro takisto: tisíce ľudí v dave smútiacich niesli nad hlavami heslo „Je suis Charlie“ – a pri trochu menšej – či väčšej – pozornosti sa nám podarilo to „Je suis“ prečítať aj ako „Jesus“.
