Jeden blondiak, druhý čierny. Jeden hlúpy dobrodinec, druhý vypočítavý príživník. Susedov otec Anton bol ten prvý typ, jeho starší brat Zoltán zasa ten druhý.
Tóno bol inštalatérom, kdekomu porobil vodovod aj ústredné kúrenie. Aj Zolovi. Celý nový dom mu vybavil vodoinštaláciou, sanitou a kúrením. Zadarmo, ako inak, bratovi. Začiatkom 60. rokov to nebola bežná výbava rodinného domu.
U Tóna doma mali latrínu a kúpavali sa v sobotu v letnej kuchyni, vo vani a vode zohriatej vo veľkom kotle. Po čase, ako Tóno vybavil pohodlím brata Zola, zaviedol vodu aj u seba doma, urobil kúpeľňu a WC.
Strýko Zolo mal vždy veľké reči a lakomý bol priam ukážkovo. Akurát na seba nie. Vyfajčoval olympie, (Tóno fajčil cigarety astra balené po 10 kusov), vysedával po kaviarňach cez deň a po vinárňach večer (Tóno nepil vôbec). Zoltán pestoval pletky so ženami, frajerkáril sa až tak, že už nebolo nezvyčajné, keď ho teta Olympia, jeho manželka, naháňala s parazólom v ruke. (Tóno bol verný svojej Filoméne ako havino.)
