Ak by sme to chceli celé vybaviť v skratke, znelo by to asi nejako takto: väčšina súčasnej debaty o referende a výchove detí v slovenskej spoločnosti obsahuje nanajvýš tak hŕbu nepodložených nezmyslov a žiaden rozumný človek by jej nevenoval viac ako pár sekúnd svojho života.
Keďže však komentár musí mať nejaký predpísaný počet znakov a debaty nevedú výhradne racionálne tvory, skúsme to predsa len rozpísať.
Nie, hysterický miestny diskurz o nejakom referende naozaj nemá nič spoločné s faktami, alebo, nebodaj, s vedeckými dôkazmi a áno, sú to v skutočnosti iba predsudky prezlečené za akési chiméry o najlepšom z možných svetov.
Človek pritom nemusí byť nejakým veľkým čitateľom Kanta či Berlina aby tušil, že robiť z individuálnych či celospoločenských komplexov princíp všeobecného zákonodarstva nesvedčí práve o veľkej intelektuálnej poctivosti. Skôr o priveľa voľnom čase.