Nechváľ, povedal teplý kamarát, „keď sa tebe niečo páči, hneď sa niečo stane.“ Tak aj bolo, lož a kradmá ruka zničili kaviareň U anjelov. „Nie si meradlo, ty nie si cieľová skupina,“ povedal na môj názor frajer z reklamy, ktorý žiadal namiesto oslovenia Jožo vznešenejšieho Jozefa.
„Manželstvo intelektuálky s remeselníkom nemôže fungovať,“ povedal liberálny doktor, ktorý namiesto Miša žiadal vznešenejšie oslovenie Michal. Nuž hej. Čo mi teda ostávalo. Pekná a múdra Magda Husáková-Lokvencová sa sťažovala môjmu otcovi, že si nemôže nájsť seberovného muža, len úchyláci na ňu letia. Povedal jej: „My sa nepotrebujeme v posteli zhovárať, na to mám ja napríklad Šaňa Matušku a na domáce roboty si platím gazdinú.“
Štefana Hríba mi poslal do opatery a podnájmu Jarda Veis, šéfredaktor ešte vtedy normálnych Lidových novín, kam som okrem The Prague Post a Listov písala. Bola som rada, že
