Opäť sa v Grécku dostáva k moci ľavica, opäť sa Európa obáva, že dohody nebudú platiť. Podobne, ako keď sa po vláde junty a pravicovej vlády dostal v roku 1981 v Grécku k moci Andreas Papandreu.
Ľavičiar, ktorého reformy (ak sa prakticky neobmedzené rozrastanie štátu dá označiť za reformy) stáli pri zrode mnohých problémov dnešného Grécka. Papandreu zásadne pomery vo vtedy ešte rozdelenej Európe nezmenil. Ako dopadne Ciprasovo vládnutie, môžeme zatiaľ len predpovedať.
Už na začiatku sa ukázal ako pragmatik. Vládu vytvára s Nezávislými Grékmi, s ktorými sa zhodne len na kritike podmienok pôžičky. Cipras, prominentný člen Strany európskej ľavice, ktorá spája marxistov (a na vstup do nej čakajú aj slovenskí komunisti), sa spojil so stranou, ktorá sa v Európe hlási ku konzervatívcom a reformistom (rovnako ako Nova či Richard Sulík).
