Milý Jozef! Keď som rozmýšľal, čo ti dám k osemdesiatke, padol mi do ruky časopis Tvar z jari 2014 a v ňom esej Cenzúra v druhej polovici päťdesiatych rokov na Slovensku (Latentné formy stalinského riadenia kultúry).
Literárny vedec Pavel Matejovič v nej píše:
Jeden z najvýraznejších cenzúrnych zásahov postihol 4. číslo Mladej tvorby z roku 1958, súčasťou čísla bol aj manifest mladých básnikov konkretistov, resp. „trnavskej skupiny“ (Ľ. Feldek, J. Mihalkovič, J. Stacho a J. Ondruš).
Z uvedeného manifestu sa však v archíve Správy tlačového dozoru (STD) našli len fragmenty, ktoré sú vo forme citátov uvedené v jednotlivých cenzúrnych správach: „Chceme byť školou modernej vnímavosti (...) Máme na mysli nie opis, ale objavenie (...) Všetky zážitky sú na programe každého dňa (...) Dnes ma môže vzrušiť otvorené okno, zajtra strana z Kapitálu. A môže ma to vzrušiť silnejšie ako iného revolúcia alebo smrť (...) Povinné a voľné cviky rozoznáva len krasokorčuľovanie (...) Báseň je olovnica spustená do oblohy (...)“
