Ján Drgonec nás (a to mu slúži ku cti) dráždi polemikou na tému zákazov v referende. Explicitne cez rôzne kľučky zľahčuje (občas aj úspešne ironizuje) význam otázok a ich (možný) vplyv na slovenský právny poriadok, čím na nás implicitne volá: „Kam sa to ženiete, aj tak je to jedno!“ Je to teda naozaj jedno?
Politická kultúra
Stalo sa súčasťou akéhosi pomyselného predreferendového koloritu, že debata o referende sa začína (politickou) motiváciou petičného výboru, neskôr prejde k (bez)významu samotných otázok, nevynímajúc pre mnohých tú najzákladnejšiu otázku „tak za koľko?“, končiac pri tom, že výsledok na veci aj tak nič nemení. Najviac to bolo asi vidieť v roku 2003 pri referende o vstupe Slovenska do EÚ, keď tí najodvážnejší z Hradného kopca dokonca kričali, že ak bude treba, sú aj iné cesty než úspešné referendum.
Drgonec nabáda na úvahu, čo by nastalo, ak by bolo referendum úspešné a sebe vlastným spôsobom vysvetľuje, že vlastne nič.
