Celé desaťročia sme kritizovali domáci diktátorský režim, systém jednej strany, neslobodu, povinný a jediný názor na všetko okolo nás. Tie časy sa postupne strácajú v hmlách minulosti. Mladšie generácie si pletú štyridsiaty ôsmy so šesťdesiatym ôsmym a osemdesiaty deviaty ich historický chaos zastrešuje.
Občas treba naozaj pripomenúť, že ten štyridsiaty ôsmy udusil československú demokraciu, šesťdesiaty ôsmy sa ju pokúsil oživiť, ale skončil pod sovietskymi tankami. Až osemdesiaty deviaty z nás zhodil háv totality a ukázal, čo v nás ostalo po toľkých rokoch diktatúr.
„Špinavé chodníky, špinavé duše,“ vyjadril sa o nás ktorýsi zahraničný novinár, keď neskôr po novembri trocha nazrel do našich duší. Napriek všetkému veľmi dobre vieme, kde je sever.
Filozofovia spolu s psychológmi tvrdia, že naše najhlbšie vnútro pozná skutočnú pravdu, že tam vnútri je akési zlaté jadro človeka a človek sa s tým jadierkom priatelí, alebo polemizuje, pohráva sa s ním a niekedy ho s vnútornými výhovorkami úmyselne tlmí.
Sloboda je nesmierne ťažká vec.
