Interpretačné vojny o výsledku rôznych hlasovaní, ich úspechu alebo prehre, sa začínajú poväčšine až po zatvorení volebných miestností. Špecifikom sobotného referenda, okrem mnohých iných „výnimočností“, je aj to, že podľa jeho organizátorov je úspešné už predtým, ako sa vôbec uskutočnilo. Ak sa za úspech dá považovať polarizácia spoločnosti, emocionálne sýtené polopravdy vo verejnom diskurze a vyvolávanie pocitu ohrozenia, tak potom majú pravdu.
Potenciál odporcov
Keď pristúpime na logiku „úspechu“ a formálnu platnosť nadchádzajúceho hlasovania dáme bokom, môžeme sa na to pozrieť aj z druhej strany – nie je mobilizácia kritickej masy liberálne zmýšľajúcich ľudí tiež úspechom referenda?
Ak sa vo veľkom uvažuje o tom, čo urobí Aliancia za rodinu s miliónom hlasov, či z nej vznikne politická strana a aký má voličský potenciál, prečo neuvažovať aj o „aktívnych neúčastníkoch“ (Zn: NePoJDeM) referenda ako o relevantnej názorovej skupine, ktorú tu vlastne nikto politicky nereprezentuje?
Nejasné postoje strán
Iste, máme liberálnu Slobodu a solidaritu, ktorá povedala jasné odmietavé stanovisko, a máme protireferendovú kampaň Slovenskej občianskej koalície.
Avšak všetky ostatné strany, aj tie, ktoré sa občas tvária liberálne, sa teraz snažia o nemožné – urobiť „špagát“ medzi obidvoma predpokladanými názorovými pólmi svojich potenciálnych voličov.
