Text pôvodne vyšiel v roku 2015 pred hlasovaním v referende o rodine.
Spoločenský ekzém, ktorým verejný diskusný priestor na Slovensku pokrylo referendum, je dobrý na dve veci. Prvou je fakt, že sme si tému ako spoločnosť všimli a začali sa jej venovať. V lepšom svete by diskusie boli viac o oslobodzovaní ako o zakazovaní, ale je dôležité, že po desaťročiach ticha sa práva sexuálnych menšín stali spoločenskou témou.
Druhým veľkým prínosom je fakt, že okolo témy sa míňajú peniaze a vďaka nim môžeme mať okrem názorov aj fakty založené na dátach.
Údaje bohužiaľ ukazujú, že naša spoločnosť stojí na špirále strachu. Nevieme, akým smerom sa po nej pohybujeme, ale vďaka prieskumu Focusu na dobrej vzorke ľudí ju môžeme aspoň opísať. (Kompletný prieskum na stiahnutie).
Viac ako polovica ľudí na Slovensku tvrdí, že osobne nepozná homosexuála.
Geja alebo lesbu podľa vlastných slov nepoznajú najmä starší a ľudia s nižším vzdelaním v malých obciach. Ten istý prieskum však ukazuje, že v priemere si ľudia myslia, že homosexuáli tvoria takmer desatinu slovenskej spoločnosti.
Kam sa podeli?
Ak by bola populácia homosexuálov rozložená rovnomerne, jeden z desiatich známych by mal byť homosexuál. Aj pri konzervatívnom odhade bude inak orientovaný jeden z dvadsiatich ľudí. Znamená to, že nejaký homosexuál by mal byť na každom zápase miestnej futbalovej ligy a aj podpriemerne obsadenej omši v obecnom kostole. Ľudia však tvrdia, že ich nepoznajú. Kam sa podeli?
