Adam Černý je predseda
českého Syndikátu novinárov.
Európa má príznaky mnohých chorôb, jej ekonomiku však najviac brzdia dve krajiny z veľkej štvorky.
Kým bude stagnovať Francúzsko a Taliansko, nemožno očakávať, že sa eurozóna, ktorá sa od 1. januára skladá už z devätnástich krajín, dočká hospodárskeho oživenia.
Mladí bez práce
Dôvody, prečo druhá a tretia ekonomika eurozóny v najlepšom prípade zadrhávajú, treba hľadať v dlho odkladaných reformách predovšetkým pracovného trhu.
V oboch prípadoch z Paríža a Ríma počuť podobné námietky. Počujeme kritiku nárokov na rozpočtovú disciplínu – napokon schválených krajinami, ktorých sa to týka – pod heslom „dosť bolo šetrenia, ktoré dusí rast“.
Chýba však priznanie, že bez úspor v rozpočtoch sa bude ďalej zvyšovať doterajšie zadlžovanie. Takisto nepočujeme, že zachovať súčasnú vysokú ochranu tých, čo prácu majú, často znamená nechať bez nádeje získať zamestnanie tých, čo sú bez práce už dlho, alebo tých, ktorí ju dokonca ešte nikdy nemali.
„Ako je možné, že niekto ako ja nemôže prísť o prácu, a niekto, kto má tridsať, nemá, čo sa týka práce, nijaké záruky,“ opísal kritický rozpor 46-ročný profesor Giovanni Orsa z rímskej univerzity.
V oboch krajinách je počet ľudí, ktorých zamestnáva štát, neporovnateľne vyšší než inde a je príznačné, že z prieskumov verejnej mienky možno vyčítať, ako mladí ľudia svoju budúcnosť spájajú so zamestnaním vo verejnom sektore a nie napríklad s podnikaním.
