Kríza ako šanca
A máme to za sebou. Teda - referendum iba ukončilo i na slovenské pomery značne nešťastný úvod do zásadných civilizačných diskusií a sporov. Slovenská spoločnosť je opäť polarizovaná, mnohí majú pocit, že im bolo ublížené, mnohí sa cítia ohrození vo svojom životnom štýle a hodnotách. A - úprimne povedané - toto sme si mohli odpustiť, vylialo sa veľa špiny.
Ale v niečom je referendum a reakcie naň prelomové. Slovenská spoločnosť začala prvýkrát diskutovať o svojich hodnotách - o chápaní slobody, rešpektu, tolerancie, empatie, úcty. A nie na pozadí vysporadúvania sa s obdobím neslobody pred rokom 1989 či transformačných zmien rokov 90. či ohrozením demokratických inštitúcií obdobia mečiarizmu a ani na pozadí integračných snáh Slovenska či diania v EÚ.
Slovensko prvýkrát od novembra 1989 začalo diskutovať, aký obsah dať svojej slobode a ako pokračovať vo svojej modernizácii nielen v štrukturálnej, ale i v kultúrnej dimenzii. Ako sa posunúť ku krajine senzitívnej na inakosť, ako budovať Slovensko pre všetkých.
Organizátori referenda nás prinútili - i keď nie práve najšťastnejšou formou - otvoriť diskusiu o kultúrno-civilizačných výzvach, pred ktorými stojí každý moderný štát. Túto diskusiu politické a spoločenské elity dlho utlmovali a alibisticky pred ňou utekali. Diskusiu sme začali nešťastne, ale túto krízu nie je nevyhnutné brať iba ako príbeh polarizácie, ale aj ako šancu.
Neviem, či sa nám podarí zladiť mnohé silne sa vylučujúce požiadavky - žiadnej európskej krajine sa to nedarí uspokojivo pre všetky zúčastnené skupiny. Ale už nebude možné si zatvárať oči pred realitou pluralizovanej a farebnej spoločnosti - Slovensko začalo v priamom prenose bolestivo riešiť to, čo ostatné moderné štáty riešia už desaťročia. Tak vitajme všetci v nových časoch - uvidíme...
Michal Vašečka, sociológ
Nezľakli sme sa vlastnej slobody
G. B. Shaw povedal, že sloboda znamená zodpovednosť, a preto sa jej väčšina ľudí bojí. Sobotňajšie referendum ukázalo, že vlastnej slobody a zodpovednosti sme sa nezľakli. Svoju moc sme nezneužili na to, aby sme – navyše s ohľadom na súčasný právny stav skôr symbolicky – vykázali jednu z menšín, s ktorou žijeme v tomto štáte, z nášho spoločného priestoru. Moc, ktorou disponujeme, sme použili skôr ako zubnú kefku, ktorú berieme do rúk vtedy, keď ju potrebujeme.
