Napriek všetkým (známym) výhradám stálo referendum okrem peňazí aj veľké zásoby ľudskej energie, úsilia a ochoty „ísť s kožou na mediálny trh“. A viery - v užitočnosť tohto projektu, v posvätnosť presadzovaných hodnôt a v nutnosť ich dôsledne chrániť.
Bude zaujímavé – a to píšem bez akejkoľvek zlomyseľnosti - sledovať reakcie tých, ktorí referendu pomohli na svet, aj tých, ktorí sa na ňom s optimizmom zúčastnili.
Teraz nemyslím iba na reakcie „externé“ pred kamerami, zdokumentované vo vyhláseniach a prejavené v ďalších praktických rozhodnutiach.
Zaujímavé je zamýšľať sa nad – keď sa nebojíme vzletného obrazu – stavom duše. V referende ide totiž o čosi iné ako o krach výlučne politického či obchodného nápadu.
Pustia sa do iných projektov?
Koľkí dokážu vpustiť do sveta svojho presvedčenia nové podnety a otázniky? Bude si väčšina „porazených“ trpezlivo pestovať a denne polievať pocit obetí, ktorým ublížili médiá, dekadentný svet s falošnou modernitou a ľudská pýcha?
