Ako ide dohromady sneženie, dokonca intenzívne, akého sme boli svedkami v minulých dňoch, s globálnym otepľovaním? Aj s takýmito otázkami sa často možno stretnúť nielen na rôznych internetových diskusných fórach, ale zaznievajú aj od tzv. klimaskeptikov.
Známym sa stal v tejto súvislosti výrok Václava Klausa, ktorý po jednej zo svojich ciest poznamenal, že Grónsko, ktoré videl z lietadla, „je i v éře údajného oteplování bílou pustinou ledu“, čo údajne dokazuje, že globálne otepľovanie je výmysel. Je to skutočne tak, naozaj stačí na vyslovenie takého úsudku obyčajný pohľad z okna na ľadom pokrytú alebo zasneženú krajinu?
Sneženie v subtrópoch
Všeobecný rast teploty vzduchu síce spôsobuje, že sa znižuje priemerný počet dní so snehovou pokrývkou, hlavne v nižších polohách, no zároveň sa ešte stále vyskytujú aj zimy bohaté na sneh.
Takú zimu sme naposledy u nás zažili v roku 2013, a to aj napriek tomu, že ako celok nebola studená a v porovnaní s dlhodobým priemerom mala dokonca kladnú teplotnú odchýlku. Ako je teda možné, že napriek teplejším zimám môže napadnúť veľa snehu?
Sneh v zime totiž nesúvisí len s teplotou vzduchu, ale predovšetkým s množstvom atmosférických zrážok. Dokonca aj v subtrópoch, resp. oblastiach, ktoré sú v ich blízkosti, môže v zime občas napadnúť veľa snehu.
