S úžasom sledujem, ako sa Slovensko po minulej sobote z ničoho nič premenilo na liberálnu krajinu. Aspoň teda v interpretácii niektorých mienkotvorných činiteľov, novinárov a analytikov. Takéto hodnotenie považujem za prehnané.
Moja hypotéza je, že populáciu Slovenska možno na základe postojov k referendu rozdeliť do štyroch veľkých skupín, pričom každá z nich reprezentuje po 20 až 25 percent oprávnených voličov a voličiek.
Verejné tajné hlasovanie
Prvú tvoria zanietení podporovatelia riešení predostretých iniciátormi referenda a oficiálnymi predstaviteľmi kresťanských cirkví, najmä katolíckou hierarchiou. Čo však neznamená, že táto skupina musí nevyhnutne pozostávať len z aktívnych, praktizujúcich veriacich.
Druhý segment je tvorený voličmi, ktorí v princípe s otázkami, tak ako boli nastolené, súhlasili, ale nepovažovali tému za takú dôležitú, aby sa pre ňu unúvali k urnám. Niektorí mohli vo svojom skalopevnom presvedčení aj zneistieť, mohol ich odradiť spôsob vedenia kampane alebo fakt, že hlasovanie vlastne v konečnom dôsledku nebolo tajné.
