Aj keby včerajší „normandský formát“ (Merkelová, Hollande, Putin, Porošenko) v Minsku bol využitou „poslednou šancou“, s ukrajinskou krízou za rohom sa budeme trápiť ešte dlho.
A ten sa dá rozmraziť iba tak, že buď Západ uzná nárok Ruska na „blízke zahraničie“ ako jeho zónu vplyvu, alebo Rusko právo Ukrajiny rozhodnúť si sama o tom, k akej politicko-ekonomicko-civilizačnej hemisfére chce patriť.
Nič tretie nie je. Aj keď, iste, viditeľné scenáre budúcnosti sú niekde „medzi“, veď verejne ani Brusel nepovie „tak viete, kašleme na Kyjev“, a ani Kremeľ, že „NATO za hrozbu už nepovažujeme“. Nejde pritom, samozrejme, o alianciu.
