Pre cudzincov žijúcich na Slovensku existuje dlhý zoznam kultúrnych návykov, ktoré si musia osvojiť predtým, než sa tu začnú cítiť ako doma. Nikde však tieto zvláštnosti nie sú také zarážajúce, ako v systéme zdravotnej starostlivosti.
Môj prvý kontakt so slovenskými nemocnicami sa naskytol začiatkom deväťdesiatych rokov, keď nové zákony pre cudzincov začali vyžadovať, aby sme všetci dokázali, že netrpíme nejakou strašnou západnou chorobou, hlavne AIDS.
A tak sme museli chodiť na vyšetrenia sprevádzaní mladými ženami, ktoré nám tlmočili a doktorom a sestričkám rozdávali čokolády a kávy. Lebo, ako nám ochotne vysvetľovali, „takto to u nás chodí“.
O dvadsať rokov neskôr úplatky v systéme zdravotnej starostlivosti nielenže zostali zakorenené – sú organizované na najvyššej úrovni a potlačili všetky snahy ohraničiť ich.
