Ťažšie bude – aj napriek výsledkom rokovaní z Minska – odradiť Rusko od jeho vojnových plánov, hoci je to rovnako zásadné pre mier a blahobyt v Európe.
Výroky nového gréckeho ministra zahraničia Nikosa Kotziasa neobsahujú žiadnu vyhrážku sankciami, keby ruský prezident Vladimir Putin nechcel ukončiť konflikt na východnej Ukrajine.
To znamená, že Putinovi nehrozí nič ďalšie, keď pošle – o týždeň dva - ďalších vojakov a tanky cez hranice, aby pomohol separatistom.
Minister s Duginom
A o čo sa opiera Kotziasova podpora Rusku? Navštívil vraj ruského ultranacionalistického ideológa Alexandra Dugina v Moskve a v roku 2013 ho pozval, aby prednášal na gréckej univerzite, kde vtedy sám pôsobil.
Kotzias túto súvislosť popiera. Ministerstvo zahraničia vo svojom vyhlásení tvrdí, že Kotzias „nikdy necestoval do Moskvy na stretnutie“ s Duginom.
Univerzita v Pireu nezávisle oznámila, že Dugin sa na prednášku pozval sám. To sa zdá ako formalita: Kotzias, „koordinátor“ tejto udalosti, priviedol hosťa na pódium a Rus sa mu poďakoval, že ho pozval prednášať.
No pozvanie Dugina môže byť len dôkazom akademickej zvedavosti a otvorenosti. Redaktori Aténskeho knižného recenzného časopisu si to však nemyslia.
Vyplašení, že svet nechápe, čo Kotzias predstavuje, preložili úryvky jeho knihy z roku 1982 Poľsko a my a tento týždeň ich poslali Donaldovi Tuskovi, poľskému prezidentovi Rady Európy.
Hriechy mladosti?
Kniha vznikla v začiatkoch poľského hnutia Solidarita – a Kotzias má na túto tému vyhranené názory. Podľa prekladu argumentoval, že USA a ich spojenci sa snažia podkopať sovietsky blok znútra: „Ich teória je, že dnešné Poľsko je „slabým ohnivkom“ Varšavského paktu.
