Odklad do pondelka, ktorý si strany dali, je údajne posledný. Hodiny tikajú, ak Gréci nedohodnú pokračovanie súčasného kontraktu, tak bez 7 miliárd eur februárovej tranže, ktorú bez toho dostať nemôžu, budú bez peňazí už v marci. Ale možno už aj skôr...
Nad otázkou, či premiér Tsipras a spol. sú pripravení znášať brutálne dopady bankrotu, si zrejme láme hlavu nielen Merkelová. Z toho, čo predviedli v Bruseli premiér s ministrom financií, sa skôr javí, že by aj úprimne chceli dohodu, len nemôžu – oni to tak cítia – podliezť sľuby, ktoré ich vyniesli k moci.
Čiže musia opustiť záchranný program „trojky“ aj s odpisom aspoň časti dlhu, na čo sa úporne snažia navnadiť partnerov aj vydieračským argumentom, že grexit je hazardom pre Úniu a v záujme všetkých je grécku krízu ukončiť zmierom.
Toto, ako sa teraz vyplavilo, je však nešťastná taktika. Nielen pre známy refrén, že eurozóna je lepšie vybavená na znášanie šokov než pred rokmi, ale takpovediac z psychologicko-diplomatických dôvodov. V situácii, keď dlžník hladí nožom veriteľov krk, sa ozaj komplikovane robia – prípadné – ústupky.
