Málokto z nás má chuť stretávať sa s jedincami, ktorí nás častujú nezabalenou pravdou. Obaly sú predsa známkou rešpektu. Aj spomedzi pochlebovačov uprednostňujeme tých, ktorí svoje pochlebovanie vedia inteligentne zabaliť.
Tak, aby sa nám nezdalo, že pochlebujú. Nie sme predsa samoľúbi trpáci, odkázaní na pochlebovanie.
Vieme však dobre, že pochlebovači, ktorí predstierajú, že sú našimi priateľmi, a my ich radi uprednostňujeme pred dobromyseľnými kritikmi, majú dušu veruže psiu.
Ale neprekáža nám to, lebo pes je priateľ človeka, dokonca najvernejší. Nad tým už nepremýšľame, že pes nemá inú možnosť, musí byť verný, žije predsa v otrockej závislosti od človeka. Ale nechajme psov psami.
