Stanica sa považuje za bránu do mesta. A hlavná stanica v hlavnom meste je symbolickou vstupnou bránou do celej krajiny.
Z tohto pohľadu vstupná brána na Slovensko už dlho pripomína čiernu dieru. Návštevníkov i Bratislavčanov víta na hlavnej stanici špina, eldorádo asociálov a ožranov, biedne služby, chatrné informácie a najmä v noci oprávnené obavy o bezpečnosť.
Stanica už dlho volá po rekonštrukcii – a dokonca sa o nej už aj dlho hovorí, no výsledkom je iba predlžujúca sa agónia. Mesto ešte za primátorovania Andreja Ďurkovského totiž zverilo prestavbu investorovi s dvoma zásadnými slabinami.
Prvou bol samotný projekt. Svojimi megalomanskými rozmermi pripomínal skôr rozsiahlu developerskú akciu, pričom obnova stanice by – popri vybudovaní nákupných a polyfunkčných priestorov – bola iba vedľajším produktom.
Nielenže by za obeť padla väčšina tunajšej zelene, ale nová výstavba by neúmerne zvýšila dopravné zaťaženie v celej beztak kolabujúcej lokalite.
