Autor je vedúci Zastúpenia
Európskej komisie na Slovensku
Nový chirurgický pavilón v martinskej nemocnici, diaľnica ponad Považskú Bystricu, prečerpávacia stanica dažďových vôd na ochranu pred povodňami vo Vranove nad Topľou či rekonštrukcia základnej školy v Beluši. To je len zlomok náhodne vybraných projektov, ktoré sa v uplynulých rokoch na Slovensku postavili pomocou európskych fondov.
Hoci v médiách pútajú pozornosť najmä nedostatky ako pomalé čerpanie, neefektívnosť či podozrenia z klientelizmu, tvár Slovenska sa vďaka podpore z Európskej únie nezmazateľne zmenila.
Zisk: sedem a pol miliardy
Za desať rokov od vstupu do Únie sme z jej rozpočtu použili o 7,5 miliardy eur viac, ako sme prispeli. A v najbližších rokoch to môže byť oveľa väčšia suma.
Ako dokážeme európske peniaze využiť, je napokon vizitkou Slovenska. Ešte stále máme totiž k dispozícii značný objem financií z predchádzajúceho obdobia.
Napriek negatívnym skúsenostiam – alebo aj práve s ohľadom na ne – by sme obrovskú príležitosť, ktorú naša štátna správa, samospráva či podnikatelia v najbližších rokoch opäť majú, mali dobre využiť.
Viac než štátny rozpočet
Slovensko je jedna z mála krajín Únie, ktorá v rokoch 2014 až 2020 získa z európskych fondov vyššiu sumu peňazí. Spolu to môže byť v novom rozpočtovom období až 15,3 miliardy eur na štrukturálne a investičné projekty. Ďalšie prostriedky prídu na Slovensko na priame platby pre farmárov a cez celoeurópske programy.
Celkové príjmy z rozpočtu Európskej únie by v tomto období mali dosiahnuť až 20,3 miliardy eur, no necelými siedmimi miliardami Slovensko do spoločného rozpočtu aj prispeje.
Naša krajina ostane jedným z najväčších čistých príjemcov európskej pomoci. Čistý zisk by mal dosiahnuť úroveň 13,5 miliardy eur, čo je viac, ako bol celý príjem štátneho rozpočtu za minulý rok.
