Kto ich porušil, je zrejmé. A, žiaľ, zrejmé je i to, kto zhreší proti prímeriu najbližšie.
Hoci pre prípad, že po Debaľceve zbrane stíchnu, si treba nechať rezervu, Západ sa nemôže len oddávať nádeji, že agresor už dá ukrajinskému štátu azda pokoj a salámovou metódou z neho nevytrhne ďalší kus.
Ak Debaľcevo ukázalo, že ukrajinské vládne vojská sa jednoducho neubránia oveľa vyspelejšej ruskej technike a jej ruskej obsluhe, tak im treba pomôcť s obranou.
Uťahovať slučku sankcií je jedna vec, ale bez výzbroje rovnocennej tej, ktorú vozia separatistom humanitárne konvoje a disponujú ňou „dobrovoľníci“, sa Ukrajina nevie postaviť agresorovi.
Je načase vypočuť Kyjev a dodať mu zbrane, ktoré požaduje.
Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu
