Napriek tomu treba toto riziko čo najviac obmedziť.
Keby to bolo také jednoduché, ponechať Grécko svojmu osudu, ostatné krajiny eurozóny by tak už zrejme dávno urobili. Po piatich rokoch solidarity by určite mohli povedať: „Buď budete ďalej plniť podmienky záchranných pôžičiek tak, ako chceme my, alebo už nedostanete nič. Berte alebo nechajte tak.“ Lenže situácia rozhodne nie je takáto priamočiara.
Záujem na oboch stranách
Záujem o dohodu musí mať Grécko aj ostatné krajiny eurozóny. Pre Grékov by koniec členstva v eurozóne bol z bezprostredného hľadiska katastrofou.
Predstavitelia ostatných štátov s vlastnou menou sa síce potľapkávajú po chrbtoch, že eurozóna je teraz na odchod jedného zo svojich členov pripravená omnoho lepšie, než to bolo v roku 2012, keď by niečo také vyvolalo hlbokú krízu.
Možno majú aj pravdu, ale môžu si ňou byť až takí istí? Určite nie. Ako v nemeckom denníku die Welt povedal americký ekonóm Barry Eichengreen, odchod Grécka z eurozóny môže mať rovnaké následky ako bankrot banky Lehman Brothers v roku 2008.
