(SITA/AP)TEXT: Róbert Kotian, moderátor rozhlasovej diskusie Dejiny.sk, spolupracovník denníka Šport
P ohľad na dno štátnej pokladnice dokáže otriasť aj inak silnými mužmi – pamätníci azda nezabudli, ako na jar v roku 1993 vtedajší minister hospodárstva Jaroslav Kubečka verejne oznámil, že mladučké nezávislé Slovensko má devízové rezervy iba niekoľko sto miliónov dolárov.
To sa vydesili aj ekonomickí laici. O niekoľko týždňov veľký kritik klausovskej privatizácie Vladimír Mečiar predal slovenský tabakový priemysel hlboko pod cenu – núdza donútila aj iných mačov, nielen Dalibora...
Dostať sa k moci sľubmi, ktoré povedať nik iný nedokáže, je bežnou cestou na Olymp (ktorý je občas zastávkou na ceste do Hádovej ríše). Občas po žúrke neprichádza „klin sa klinom vybíja“, ale obyčajná opica a pohľad do zrkadla, teraz už nie krivého.
Závidieť Grékom niet čo - napokon, aj cesta našej spoločnosti k „tatranskému tigrovi“ bolela príliš mnohých. Uspokojí možno fakt, že aj na Peloponéz dorazil klasický ekonomický postreh, že zadarmo ešte nikto nevečeral. Ale vysvetliť to tým, ktorí Tsiprasovi uverili, bude ťažké.
Pripomeňme si najprv fakty: Aký veľký je grécky dlh? Ako je štruktúrovaný? Komu všetkému Grécko dlhuje? Nielen na tieto otázky odpovedajú dvaja ekonómovia, VLADIMÍR VAŇO, analytik Sberbank, a MARTIN VLACHYNSKÝ, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz.
Vlachynský: „Viac ako polovicu dlhu (asi 60 %) drží eurozóna cez bilaterálne pôžičky (na ktorých sa Slovensko nezúčastnilo) a dočasný euroval. Desať percent má MMF, šesť percent ECB, pár percent grécke banky. V posledných štyroch rokoch sa väčšina súkromného dlhu buď odpísala (bankrot 2012), resp. presunula na plecia daňovníkov. Napriek gigantickej veľkosti asi 175 % HDP sú aktuálne ročné náklady na úroky relatívne nízke, asi 2,5 - 3,5 % HDP (pozn. – to nie je úroková miera, ale koľko ročnej produkcie krajiny sa vyplatí na úrokoch za verejný dlh). Slovensko dáva zhruba 2,3 % HDP, napríklad Taliansko 5,2 % HDP. Grécko samotné na konci 90. rokov platilo úroky aj viac než sedem percent HDP. Je to tak preto, lebo úrok na väčšine gréckeho dlhu je výrazne podtrhový – nerozhodli o ňom investori, ale trojka. Navyše je časť splátok úrokov odložená až do roku 2022.
Bublina v príjmoch verejných financií bola jedným z kľúčových prejavov obrovského prílevu „lacných“ eur. V roku 1999 Grécko malo verejné výdavky 59 miliárd, podobne veľké Portugalsko (ktoré tiež nie je práve ideálnym príkladom rozpočtovej zodpovednosti) 49 miliárd eur. V roku 2009 Grécko minulo už 125 miliárd eur, kým Portugalsko 83 miliárd eur. Grécke vlády na vrchole boomu pri raste okolo šesť percent ročne hospodárili s deficitmi cez päť percent HDP. Treba uznať, že krízový pokles výdavkov bol veľmi veľký a krajina dokonca dosiahla primárny prebytok. To znamená, že nebyť nákladov na úroky gigantického dlhu, verejná správa by z vybraných daní dokázala uhradiť výdavky. Hoci sú tie úroky skresané na minimum, Slovákom sa o takých môže len snívať, platiť sa musia, preto Grécko stále generuje deficit.
Vaňo: „Prvý a najdôležitejší fakt je ten, že verejný dlh nie je ničím iným než kumulovaným súčtom minulých deficitov štátneho rozpočtu – keď štát minul viac, než boli jeho príjmy. Štátny rozpočet má formu zákona a každý rok ho schvaľuje parlament, ktorý je výsledkom slobodných všeobecných volieb. To zároveň dáva odpoveď na otázku zodpovednosti za verejný dlh, ktorý nevznikol ani v dôsledku prírodnej katastrofy, ani vojnového konfliktu, ale v dôsledku rozhodnutí demokraticky zvolených vlád.
Druhým dôležitým faktom, ktorý sa spája práve s toľko kritizovanou preklenovacou pomocou od trojky (MMF, Európskej komisie a ECB), je to, že práve vďaka podmienkam, ktorých plnenie sa vyžaduje od gréckej vlády pri čerpaní pomoci, sa za uplynulé roky tak opatreniami na strane príjmov, ako aj výdavkov podarilo dosiahnuť stav, keď je po odpočítaní úrokových nákladov po niekoľkých desaťročiach grécky rozpočet v primárnom prebytku, teda štát na daniach vyberie toľko, koľko minie v danom roku (bez úrokov za verejný dlh). Podmienky spojené s preklenovacou pomocou trojky tak preukázateľne pomohli ozdraviť grécke verejné financie. Hoci ide o nevyhnutný a pre krajinu prospešný proces, je, samozrejme, nepopulárny, keďže príjmové a výdavkové opatrenia nie sú ničím iným ako škrtmi neefektívnych rozpočtových výdavkov a zvyšovaním daňových príjmov.
Tak ako v prípade Írska po druhej svetovej vojne alebo v prípade Slovenska v rokoch 2002 až 2008 je pre zlepšenie udržateľnosti verejného dlhu (a pre zníženie jeho úročenia) dôležité dosiahnuť aspoň taký stav, keď je rast ekonomiky vyšší, než sú každoročné deficity rozpočtu. Slovensko takto dokázalo svoj verejný dlh znížiť z viac než 50 % HDP na menej než 28 % HDP v roku 2008. Ak štát dokáže hospodáriť s prebytkom, môže z neho splácať svoj dlh aj v nominálnom vyjadrení. Keďže dobre hospodáriace krajiny sa považujú na trhu úverov za zaujímavého dlžníka, krajiny s dostatočne vysokým ratingom nemajú problém refinancovať svoj dlh emisiami nových dlhopisov. Verejný dlh je teda zrkadlovým obrazom časti úspor (v bankách, penzijných a podielových fondoch), ktoré sú investované do štátnych dlhopisov.“
Ako vyhodnocujete zmenu v rokovaniach a výsledky rokovania európskych ministrov financií? Aké budú následky tohto rozhodnutia?
Vaňo: „Napäté piatkové rokovanie ministrov financií potvrdilo, že napriek celotýždňovému pokru nervov predsa len ekonomické okolnosti diktujú zásadné politické rozhodnutia. Grécko sa s ministrami financií dohodlo na predĺžení súčasného programu preklenovacej pomoci, pričom sa podľa holandského ministra financií zaviazalo, že nezruší žiadne z doteraz prijatých reformných opatrení, ktoré by mali nepriaznivý vplyv na plnenie rozpočtových cieľov. Grécko sa zaviazalo, že bude v súlade s doteraz platnými podmienkami pomoci hospodáriť s primárnym prebytkom štátneho rozpočtu, hoci pri požadovanej výške prebytku eurozóna bude ‚prihliadať na aktuálnu hospodársku situáciu‘ – pôvodne sa požadovalo postupné zvýšenie úrovne primárneho prebytku. Hoci po piatkovej dohode je zjavné, že sa podľa očakávaní podarilo odvrátiť najhorší scenár, grécka vláda dostala čas do pondelka 23. februára, aby predložila zoznam plánovaných reforiem, ktoré sa zaviaže realizovať, aby splnila podmienky pre predĺženie pomoci. Až po schválení ‚inštitúciami‘ (nová nálepka, ktorú vymyslela Syriza pre verejnosťou nenávidenú trojku – MMF, ECB, EK) bude uvoľnená ďalšia tranža finančnej pomoci. Grécka vláda sa v spoločnom vyhlásení nespochybniteľne zaviazala riadne a načas plniť svoje záväzky. Ministri financií spoločné vyhlásenie uzavreli tým, že ‚sme aj naďalej odhodlaní poskytovať Grécku adekvátnu podporu, až kým sa mu nepodarí znovu získať plný prístup na finančné trhy, ale len ak bude Grécko dodržiavať svoje záväzky v rámci dohodnutého rámca‘. Pondelkový zoznam reforiem, predložených gréckou vládou ukáže, či a nakoľko pochopila vážnosť svojej situácie, ktorá ju uplynulý týždeň pritlačila k ústupu.“
Ako sa odlišovali pozície gréckej vlády a jej veriteľov? Aké reformy žiadali veritelia od Grécka a ktorých reforiem by sa Gréci chceli zbaviť (70:30)?
