Mám málo spomienok na babičku z maminej strany, ktorá zomrela, keď som bol ešte tínedžer. Avšak jasne si spomínam na pohŕdanie v jej hlase zakaždým, keď použila slovo „nemecký“ – tento ľadový tón mala vyhradený pre slová ako masturbácia alebo rokenrol. Bola to Britka a vo svojich 20. rokoch slúžila v londýnskej nemocnici počas druhej svetovej vojny. Nie, Nemcov neschvaľovala.
Takže viem veľmi dobre pochopiť pocity, ktoré ľudia ako bývalý tajomník ÚV KSČ Vasiľ Biľak v Slovákoch stále vzbudzujú. Aj ľudia, ktorí s láskou pamätajú na komunizmus, ho môžu právom považovať za zradcu – za zločiny, z ktorých bol síce obvinený, ale nikdy za ne nebol odsúdený.
Vidieť dnes Biľaka velebeného sochou hoci aj starnúcimi komunistami v zabudnutej dedine Krajná Bystrá zaručuje presne takúto reakciu znechutenia.
