Tak isto, ako nemali mnohí ľudia ani náznak pokory k vode, príslovečná pokora chýba krajine aj pred snehom, ľadom a inými, človekom len nepriamo a často nesprávnym smerom ovplyvniteľnými poveternostnými úkazmi.
Sneh je ešte tu a stačí jediná cesta pozdĺž stredom alebo juhom Slovenska, aby sme bez väčšej akademickej prípravy zistili, kde viaznu investície, kde je slušný obchodný obrat a kde zostali zamestnávatelia. Prejsť 400 kilometrov z Bratislavy do Košíc je životu nebezpečné aj v daždi, minulý týždeň nám ukázal, čo je tucet havárií na dvadsaťkilometrovom úseku za Žarnovicou. Na miesta, kde je jedinou spojovacou žilkou dvojprúdová obojsmerná cesta bez odstavného pásu, investor nepríde ani pri storočných daňových prázdninách. Jednoducho má rád svoj život.
Podľa nejedného dopravného odborníka urobil Mečiar, ale i jeho nástupca medvediu službu tým, ktorí chcú stred Slovenska ako investori obísť. Diaľničná sieť je totiž diaľničným obchvatom krajiny a nie priečnym ťahom, dôležité severo-južné spojenie nie je žiadne. To čo Mečiar začal, Dzurindov kabinet vlastne schválil a urobil tak pre krajinu zle. Do Košíc sa totiž časom dostaneme na severe krajiny alebo cez M-trojku v Maďarsku, ale stred bude bez slušných ciest. Dá sa to však napraviť: Nemci hovoria nahlas o renesancii železníc. Nemožno stavať ďalšie osemprúdové diaľnice a prepravovať všetko kamiónmi. Letecká doprava sa pre hrozbu teroristických útokov dostala do krízy.
