(FOTO PRE SME: Petra Procházková)TEXT: Petra Procházková
[content type="longread-pos" pos="left"]
[/content]
N a raňajky som si naložila plný tanierik kvasenej kapusty. Je dobrá na trávenie a posilňuje imunitu. Na cestách je to potrebné. Spíte málo, jete ešte nezdravšie ako doma, nervy máte na prasknutie, aj keď najavo dávate bohorovný pokoj až ľahostajnosť. To je ono. Novinár musí vyzerať, že sa ho dramatické udalosti, ktoré sa dejú okolo neho, netýkajú, inak ho obvinia, že niekomu drží stranu, nadržiava tej či onej skupine, platí ho ten či onen oligarcha, alebo tajná služba.
Pridala som si výborný ukrajinský pirôžok. Sadám si k oknu a vidím pred sebou celý majdan ako na dlani. Je 20. februára 2014 ráno. Včera som prišla. Teda prišli...
Námestie pozná celý svet
Hlavné námestie Kyjeva už pozná celý svet. Hotel Ukrajina na svoju veľkú chvíľu ešte len čaká. Do toho, aby ho poznal celý svet, mu zostáva pár minút. Priamo podo mnou pobehujú príslušníci špeciálnych policajných jednotiek Berkut. Obďaleč horia pneumatiky, pri tribúne si pretierajú oči demonštranti. Je sedem ráno.
Sprava od hotela sa ozvú výbuchy. Nechce sa mi von. Nemám helmu ani nepriestrelnú vestu, ani poriadny teleobjektív. Váham. Potom sa to stalo. Zase som na to nebola pripravená.
Bolo zvláštne ho stretnúť. Osemnásteho februára 2014 na pražskom letisku v rade na vybavenie do Kyjeva stojí europoslanec Jaromír Štětina, môj bývalý novinársky kolega. Náhodou letí v rovnaký deň rovnakým lietadlom do rovnakej destinácie.
