Autor je spravodajca Českého rozhlasu v Bruseli.
Škodí euro demokracii? S takýmto názorom sa poponáhľalo množstvo komentátorov hneď potom, ako sa dohodli krajiny eurozóny s Gréckom o predĺžení gréckeho záchranného programu.
Podľa nich štáty eurozóny ignorovali grécku demokraciu, pretože grécku vládnu stranu Syriza donútili k ústupkom prakticky na všetkých frontoch. Syriza musela súhlasiť napriek tomu, že voľby vyhrala s presne opačným programom.
Euro ako najhorší nápad?
„Pozná povojnová Európa horší nápad, než je euro?“ pýtal sa potom britský konzervatívny europoslanec Daniel Hannan, mimochodom europarlamentný spojenec slovenských strán SaS, Obyčajní ľudia a NOVA. A dodal, že európska integrácia opäť raz pošliapala demokraciu. Podľa neho „ako obvykle“.
Nad tvrdením, že to najhoršie, čo sa Európanom po druhej svetovej vojne prihodilo, bolo euro, si musia obyvatelia bývalých sovietskych satelitov klopkať na čelo. Majú však podobní kritici pravdu vo svojom základnom tvrdení, že dnes máme na výber: euro alebo demokracia?
Prince či Symbol?
Grécka Syriza voľby skutočne vyhrala s tým, že skoncuje so súčasným záchranným programom, resp. memorandom. A s tým, že Grécko už nebude pod dohľadom trojky - čiže zástupcov Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu - a že prestane šetriť verejné financie. No nakoniec musela urobiť obrat o 180 stupňov a akceptovať takmer všetko, čo v predvolebnej kampani tak tvrdo odmietala. To, že sa trojka premenovala na „inštitúcie“, na veci nič nemení. Aj americký spevák Prince odrazu začal vystupovať ako Symbol, no stále to bol ten istý človek, ako výstižne poznamenal jeden z diplomatov.
Nie je to facka
Pošliapali teda krajiny eurozóny grécku demokraciu? Ani omylom! To, že sa voliči v jednej krajine pre niečo rozhodli, ešte neznamená, že to automaticky musia prijať všetci ostatní.
To by zasa predsa bolo pošliapanie demokracie nemeckej, francúzskej alebo, povedzme, slovenskej. Syriza nedostala právo súčasnú politiku eurozóny zmeniť. Dostala od gréckych voličov mandát sa o niečo podobné pokúsiť. To, že jej ostatní partneri nevyhoveli, nie je fackou gréckej demokracii.
Ak by sme tvrdili opak, je to to isté, ako hovoriť, že Vladimir Putin mal právo porušiť celý rad medzinárodných zmlúv a anektovať Krym iba preto, že si to ruskí občania podľa prieskumov želali.
Úspory nie sú na vine
Nová grécka vláda predsa mohla záchranný program ukončiť jednostranne. Teoreticky jej nič nebránilo povedať, že Grécko už medzinárodné pôžičky a s nimi spojený dozor nechce.
